Hlavný rozhovor

Martin Haranta nielen o histamínovej intolerancii.

Čoraz viac ľudí trpí rôznymi tráviacimi problémami vrátanie takzvanej histamínovej intolerancie. ako zistiť, že sa týka aj vás? a ako môžu pomôcť Či, naopak, ublížiť rôzne doplnky stravy, za ktoré v dobrej viere míňame peniaze? s martinom harantom sme rozoberali pozitíva i úskalia rôznych druhov probiotík, ako aj posun vo výskume, ktorému sa s kolegami venuje.

„ Pri každom chronickom ochorení je mikrobióm zmenený. Ak už nejaké máte a my zmeníme mikrobióm, môže dôjsť k zníženiu symptómov, čiže nemáte toľko problémov.

Zaoberáte sa výskumom črevného mikrobiómu aj v súvislosti s intoleranciu na histamín. Ako zistím, že ňou trpím?

V prvom rade je potrebné ísť k lekárovi, kde treba zistiť, či to nie je niečo iné, napríklad ulcerózna kolitída, Crohnova choroba, celiakia, alebo ako to najčastejšie býva, IBS – syndróm dráždivého čreva. Lekár urobí odbery a vidí, či je to objektívne ochorenie alebo nie. Keď sa pozrie a vylúči to, sústreďuje sa napríklad na funkčné poruchy trávenia. Môže vyšetriť syndróm bakteriálneho prerastania čreva cez dychový test, a ak nepríde na nič, je vám stále zle a nemáte alergiu alebo inú intoleranciu, je na rade eliminačná diéta, kde nesmiete jesť potraviny s obsahom histamínu, napríklad fermentované alebo údené potraviny, ich zoznam je pomerne dlhý. Ak ich vysadíte a cítite sa lepšie, je pravdepodobné, že histamínovú intoleranciu máte. A to je asi najbližšie, ako sa dostanete k správnej diagnóze.

To neznie veľmi povzbudivo.

Robieva sa ešte DAO test na enzým Diaminooxidázu z krvi, ktorý však nemá žiadnu výpovednú hodnotu, alebo len veľmi limitovanú. Chodia za nami ľudia, ktorí nám tvrdia, že majú nízku hodnotu DAO enzýmu a hneď vysadia všetky potraviny. Ale to nie je správny postup, treba začať postupne a postupne aj nasadzovať, aby si telo zvyklo. Histamínová intolerancia nie je choroba ani alergia, je to stav, ktorý sa dá aspoň čiastočne upraviť. Najviac si človek ublíži, ak má jednostrannú chudobnú stravu. Do toho potom vstupuje mikrobióm, ktorý sa udáva ako jeden z hlavných spúšťačov vzniku HIT (histamínová intolerancia, pozn. red.). Často sa totiž stáva, že máte v mikrobióme niečo veľmi nezvyčajne premnožené a to vo vás produkuje histamín. Úprava mikrobiómu môže pomôcť tak, že potlačíte producentov histamínu alebo ho zmeníte tak, že pomnožíte baktérie, ktoré histamín, naopak, degradujú. Histamín ako taký je veľmi dôležitá molekula v tele. Hovoríme o dvoch druhoch histamínu. Jeden si telo vnútorne skladá z aminokyseliny a používa ho pri imunitnej reakcii a tvorbe zápalu, imunitného zápalu, ako keď ste chorí. Problematický je histamín, ktorý pochádza z vonkajšieho prostredia a nevyrobilo si ho vaše telo. Ten môže spôsobovať problémy, lebo pri histamínovej intolerancii vaše telo nevie, čo s ním má robiť, a nevie, ako ho odbúravať.

Často počúvam názory, že je to choroba modernej doby. Vie sa, prečo vzniká?

Pri autoimunitných chorobách alebo rôznych intoleranciách nikto nevie, čo je spúšťačom. Pri niektorých chorobách sa napríklad ukazuje, že ich spustia virálne infekcie. Väčšinou sú však spúšťače multifaktoriálne. Môže to byť genetika, chronický stres, dysbióza mikrobiómu, nesprávna strava, nedostatok alebo, naopak, extrémne veľa pohybu, nedostatok spánku a podobne. To, že niektoré choroby neboli predtým diagnostikované, neznamená, že neexistovali. Niekedy ľudia ani tak nezomierali na rakovinu. A prečo? No lebo sa ani nedožili toho veku, aby rakovinu mali. My ľudia veľmi veríme skresleniam. Aj môj starý otec mi hovoril, že kedysi sa toľko antibiotík nepoužívalo. No nie, pretože antibiotiká boli vynájdené po prvej svetovej vojne a nejaký čas trvalo, kým sa dostali do všeobecného obehu. Jednoducho, nemôžeme porovnávať kedysi a dnes. Vtedy nemohli vedieť, na čo všetko je človek alergický, lebo nemohli urobiť IGE testy a podobne.

Čo sa týka potravín v rámci intolerancie na histamín, niektoré môžeme pridávať, ale asi stále zostáva jadro tých, ktoré nesmieme, pravda?

Áno, to je typické pre víno, pivo a údeniny. Víno sa fermentuje a je tam veľa baktérií, ktoré produkujú histamín. Aj sušené mäso, kyslá kapusta, uhorky, kimči, ryby a jedlo, ktoré je staršie. Čo sa týka ostatných druhov ovocia a zeleniny, každý na to musí prísť sám, je to veľmi individuálne. Preto je aj v každej štúdii iný jedálniček, pretože napríklad histamínová intolerancia nie je štandardizované ochorenie, sú to len odhady. Niektorí doktori si dokonca myslia, že vôbec neexistuje, niektorí, že ju má takmer každý. Viete, napríklad pred desiatimi rokmi mali všetci tetániu, teraz je v kurze histamínová intolerancia. Keď sa baktéria testuje, či je probiotická, mala by sa testovať aj na to, či produkuje histamín. To je to, čo my robíme, ale väčšina výrobcov nie. S tým sa stretávame často, že aj keď my zháňame kmene ako surovinu, tak ten, kto kmene izoloval, to často nerieši.

Ako je to s prepojením medzi mozgom a trávením?

Táto problematika je veľmi trendy a všeobecne dosť nepochopená. Stále sa to skúma. Vedci zistili, že po niekoľkých dráhach dokážu črevá ovplyvňovať mozog, napríklad cez vegetatívny nervový systém, čo je nervový systém, ktorý neovládate vôľou a riadi napríklad srdce či dýchanie. Dokonca na jednom myšacom modeli zistili, že mozog vie komunikovať s črevami, ako keby sa ich spýtal, aké tam má baktérie, a črevo „odpovie“, že tam má dosť dobrých a nejaké zlé, keď to veľmi zjednoduším. Ale primárne sa deje to, že telom vedie z mozgu cez miechu blúdivý nerv a obklopuje celé hrubé črevo. Tak prichádza k tomu, že keď sa tento nerv stimuluje, informácia putuje do mozgu. Signály však putujú obojsmerne, čo pozná veľa ľudí, ak sú nervózni, tak musia ísť na záchod. Blúdivý nerv sa môže stimulovať viacerými spôsobmi. Sérotonín a dopamín neprechádzajú z čriev do mozgu, pretože mozog má bariéru, cez ktorú doň tieto neurotransmitery neprejdú. Aj keď je teraz plný internet toho, že v čreve sa tvorí najviac dopamínu a sérotonínu, je to iba marketingový nástroj ľudí, ktorí problematike nerozumejú, ale chcú ju speňažiť. Neurotransmitery skôr stimulujú blúdivý nerv a cez stimuláciu nervu sa evidentne niečo deje, ale ešte nevieme, čo presne. Treba si uvedomiť, že rola neurotransmiterov v črevách je veľmi odlišná od ich úlohy v mozgu.

V čom sa líši?

Napríklad dopamín je zodpovedný za pohyblivosť čriev a tvorbu žalúdočných kyselín. Na myšacom modeli robili pokus, že podali zdravým myšiam fekálnu transplantáciu od darcov trpiacich depresiou, a stalo sa to, že myšiam prestali dozrievať makrofágy mozgu. To sú špeciálne biele krvinky v mozgu. V mozgu sa tvorí plak, čo je expresívne niečo ako

odpad, a biele krvinky tam „chodia“a čistia to. V myšiach však zrazu prestali títo „čističi“dozrievať, čiže neboli schopní túto činnosť vykonávať správne. Mikrobióm ovplyvňuje mozog aj prostredníctvom osi hypotalamus – hypofýza – nadobličky, kde ovplyvňuje produkciu hormónov. To sa teda tiež deje cez mikrobióm. Existuje teda pomerne veľa spojitostí čreva s mozgom a pri niektorých spojeniach už vieme o mechanizmoch, ktoré tam prebiehajú. Sme však ešte pomerne ďaleko od úspešnej intervencie a ovplyvňovania týchto procesov. Aj keď už máme prvé lastovičky probiotických kmeňov s potenciálom. Veľa výskumu sa aktuálne robí v súvislosti s depresiami a výsledky sú zatiaľ neisté, ale o niekoľko rokov sa určite niečo vynájde.

Takže jestvuje spojitosť medzi črevami a depresiou?

Depresia má niekoľko pôvodcov vzniku a jedným z nich je zápal. V takom prípade vznikne zápal v čreve a prenáša sa do mozgu. Ciest vzniku depresie je však viacero. Najčastejšie to býva cez blúdivý nerv, ktorý komunikuje s mozgom a mozog komunikuje s ním. Preto už vieme, že úlohou mozgu nie je len ovládať črevo, aby sa hýbalo. Napríklad aj ľudia s istými ochoreniami majú v čreve premnožené isté baktérie a mikrobióm majú typicky odlišný. Ale zatiaľ nevieme, či bola zmena mikrobiómu spúšťačom vzniku ochorenia alebo sa mikrobióm zmenil až jeho následkom. Čo však s istotou vieme, je, že pri každom chronickom ochorení je mikrobióm zmenený. Ak už nejaké ochorenie máte a my zmeníme mikrobióm, môže dôjsť k zníženiu symptómov, čiže nemáte toľko problémov. Chápeme teda, že mikrobiota je pestrá, vieme, že robí niečo s mozgom, a že ak ju začneme meniť, môže sa stať, že sa niečo zlepší aj v duševnom zdraví. Najčastejšie zmenu pozorujeme pri ľahších stavoch úzkosti a depresii, kde sa javí, že to dobre funguje. Najlepšie výsledky sú hlavne na zníženie stresu a úzkostí. Na patologické stavy to je ešte v experimentálnej fáze.

Prejdime k vášmu výskumu, pretože s tým všetkým súvisí. Máte nejaké novinky?

Vyvinuli sme probiotiká cielené na histaminikov.

Mohli by ste v skratke opísať, ako vývoj prebieha?

Človek musí vždy začať na základe predpokladov. Baktérie vo všeobecnosti niečo konzumujú a niečo vylučujú podobne ako človek, ale na bakteriálnej úrovni. A mnoho z týchto baktérií produkuje histamín. Máte napríklad potraviny alebo nápoje, ktoré sú nevhodné pri histamínovej intolerancii, ako je pivo alebo víno, lebo majú v sebe histamín, ktorý je výsledkom fermentácie baktériami. Rovnako veľká časť probiotických baktérií produkuje histamín v rámci svojho prirodzeného metabolizmu. Ak je správny výrobca kmeňov, má to otestované.

Ako?

Rôznymi spôsobmi. Napríklad sa spraví genetická analýza baktérie, či má schopnosť produkovať histamín, alebo sa kvapne na baktérie farbivo, a ak sa zmení farba, je tam prítomný histamín. Niektoré histamín neprodukujú a niektoré ho dokážu dokonca degradovať tým, že ho požierajú, takže pomáhajú znižovať histamínovú nálož. My sme na to išli komplexnejšie, pretože už máme nejaké skúsenosti. Na Slovensku je veľa ľudí, ktorí si myslia, že majú histamínovú intoleranciu.

Áno, to počúvam zo svojho okolia často.

Je tam však veľký problém s diagnostikou. Často to môže byť chybná diagnóza, môže to byť jednoducho niečo iné.

Pripomeňme si jej hlavné príznaky.

Medzi symptómy patrí napríklad migréna, kožné problémy, ale hlavne problémy s tráviacim traktom. Z nášho pohľadu sa tráviace problémy často zamieňajú aj za syndróm dráždivého čreva. Tieto neurčité poruchy trávenia sú si veľmi podobné. Je to súbor symptómov typu: je mi zle, je mi ťažko, nafukuje ma, mám hnačky a podobne. Preto sme o tom uvažovali ďalej a prišli sme na to, že keď máme vlastnosť baktérií, vieme definovať, ktorá je producentom histamínu a ktorá histamín neprodukuje, alebo ho dokonca štiepi. A keďže si veľa ľudí zamieňa histamínovú intoleranciu za funkčné poruchy, tak sa tieto kmene testovali na ľuďoch, ktorí majú spomínané problémy s trávením. Ak má človek histamínovú intoleranciu, funguje to takpovediac „na prvú“ako baktéria. Ale ak má nesprávnu diagnostiku a má napríklad syndróm

dráždivého čreva, bude to fungovať aj u neho, pretože je to klinicky testované. Baktérie boli testované aj na to, či vedia požierať lepok, čo i preukázateľne robia. Čiže ak má niekto gluténovú intoleranciu (pozor, nie celiakiu!), tieto baktérie vedia pomôcť stráviť lepok.

Čiže vami vyvinuté probiotiká nie sú cielené len na histaminikov, ale na všetkých so spomínanými symptómami?

Logika probiotík bola taká, že ich chceme vyvinúť pre ľudí, ktorí majú histamínovú intoleranciu, pri poruchách trávenia, ale môžu sa zacieliť aj na tých, ktorí majú gluténovú intoleranciu. Alojz Bomba, s ktorým pracujem, robil pred 20 rokmi výskum, v ktorom podával omega-3 kyseliny s probiotikami. Zistil, že to zvýšilo protizápalový efekt probiotík, ktoré sa viac „prilepia“na stenu čreva, čiže cez človeka len neprejdú. Následne sme hľadali spôsob, ako omega-3 kyseliny do probiotík dať, lebo štandardne ide o oleje. A našli sme prelomové riešenie.

Aké?

Omega-3 oleje môžu byť zdraviu veľmi škodlivé, pretože väčšina z nich nesprávnym skladovaním zoxiduje a môže pôsobiť karcinogénne. Myslím tie, ktoré si ľudia kupujú bežne pre zdravie. Väčšina z nich oxiduje, ak je zlý výrobný proces alebo skladovanie. Preto sme hľadali oleje, ktoré by neoxidovali, a našli sme výrobcu práškovej formy omega-3. V prášku sú omega-3 výrazne drahšie ako tie bežné, ale čo je dôležité, neoxidujú, a teda sú bezpečné. Do oleja sa pridá aminokyselina lyzín a následne sa vyrobí omega-3 prášok, v ktorom je aj vysoká koncentrácia lyzínu, ktorý je tiež zdraviu prospešný. Výhoda je, že nepotrebujeme ovplyvňovať celé telo človeka, ale iba probiotické baktérie, takže nepotrebujeme zbytočne veľké množstvo. Lebo ľudia, ktorí berú omega-3, berú niekedy extrémne množstvá. My ideme cez logiku mikrobiómu, teda ovplyvňujeme bakteriálnu úroveň.

Takže niektoré výrobky, ktoré si v dobrej viere kupujeme, nám môžu uškodiť?

Veľa výživových doplnkov je nadizajnovaných tak, že môžu ľudskému telu aj uškodiť, keďže sú vyrobené pre zdravých ľudí, avšak výživové doplnky často kupujú chorí ľudia. Výrobcovia probiotík totiž uvádzajú na výrobku iba druh, ako napríklad laktobacily, a nie kmeň.

Prečo je dôležité poznať i konkrétny kmeň probiotika?

Človek má genetickú zhodu s banánom až 60 percent. Bakteriálne kmene majú v rámci jedného druhu, napríklad Lactobacillus acidophilus, genetickú zhodu jadrových génov len 20 percent, takže si predstavte, ako veľmi sú odlišné. Čiže ak niekto neuvedie konkrétny druh, ale len názov rodu a druhu, je to nepresná a pomerne vágna informácia. To je, ako keď prídete do lekárne a poviete, aby vám dali nejaký liek, ale nepoviete aký a na aký problém. Také isté je to aj s probiotikami. Lekárnici vám vôbec nemusia dať to, čo potrebujete, keďže ani samotný výrobca daných probiotík neuvádza na svojom produkte konkrétne špecifikácie.

Keď prídem do lekárne a viem, že mám nejaký problém, a chcem si na to napasovať probiotiká, ako sa dostanem k správnym? S kým sa mám dohodnúť, s lekárom?

Ideálne s lekárom, lekárnikom alebo sledovať vedcov z odboru. Tu však narážame na pomalý prechod vedomostí z výskumu do praxe. Veda o mikrobióme a množstvo publikácií rastie neuveriteľným tempom a je zložité sledovať všetky trendy. Kým pred pár rokmi sme mali k dispozícii len desaťtisíc štúdií, dnes už vychádzame z viac ako 40-tisíc štúdií o mikrobióme a probiotikách. A kým sa niečo dostane z výskumu do praxe, trvá to väčšinou päť až desať rokov. O probiotikách hovorí kadekto, najčastejšie úplní laici, ale stáva sa, že aj ľudia so správnym titulom, avšak bez akejkoľvek skúsenosti alebo publikačnej činnosti v odbore. Čo je problém, keďže ide o enormne komplikovanú oblasť. A aj preto je potrebné zamerať pozornosť na vedeckosť. Keďže sme veľmi dobre medzinárodne etablovaní, oslovili sme priateľov z ILSI Europe, čo je veľká medzinárodná výskumná sieť, ktorá vydala knihu o pro-/ prebiotikách vo výžive práve pre profesionálov. Preložili sme ju a poskytujeme ju zdarma u nás na webe, kde je dostupná na stiahnutie v slovenčine. Je to 40-stranová publikácia o najnovšom update z tejto oblasti, aby sa lekárnici aj lekári vedeli v tejto téme zorientovať.

Akým spôsobom ma ovplyvňuje nesprávny výber probiotík?

Probiotiká sa dnes dávajú väčšinou k antibiotikám. Predstavme si črevo ako bytovku, ktorá má obmedzený počet bytov, čiže v nej môže bývať obmedzený počet ľudí. Niekedy máte zlých susedov aj dobrých, ale je lepšie, keď zlí susedia bývajú len v jednom byte a ostatní sú fajn, teda sú prospešní a nastoľujú rovnováhu v bytovke. Keď prídu antibiotiká, vyhubia celý panelák alebo väčšinu obyvateľov bez rozdielu, či sú zlí, alebo dobrí, a zrazu zostanú prázdne byty v celom paneláku. To, čo chcete urobiť probiotikami, je osídliť do bytov čo najviac dobrých prospešných susedov, preto po antibiotikách podávate probiotiká. Čiže bežnými probiotikami z lekárne si neurobíte zle, lebo zvýšite rozmanitosť dobrých baktérií, ale ak ideme cielene riešiť nejaký zdravotný problém, musíme poznať kmeň.

Prečo sa probiotiká musia brať nalačno?

Ak máte prázdny žalúdok, takpovediac to cez vás ľahšie prejde. Fungovalo by to aj bez toho, ale lepšie je, ak je žalúdok prázdny. Tobolka sa rozpustí zhruba v polovici tenkého čreva. Má to aj svoj dobrý dôvod – laktobacily sú aktívne v tenkom čreve, bifidobaktérie v hrubom. Bifidobaktérie čiastočne prežijú aj kyslík, takže do hrubého čreva „docestujú“.

Keď to zhrniem, nemusím ich brať, ak už nemám problémy?

To je veľmi individuálne. Zo štúdie vieme, že zvýšené počty laktobacilov aj bifidobaktérií pretrvávajú aj mesiace po doužívaní. Je ťažké povedať, aký efekt bude pretrvávať a ako dlho. Ideálne je však brať ich tri mesiace. Pretože ak máme nejaký problém, aj imunologický, tak trvá zhruba tri mesiace, kým dôjde k nejakej zmene. Organizmus sa musí prenastaviť. ■

„

Bežnými probiotikami z lekárne si neurobíte zle, lebo zvýšite rozmanitosť dobrých baktérií, ale ak ideme cielene riešiť zdravotný problém, musíme poznať kmeň.